reklama

Hej, VY, nematky v mojom veku!

.. áno, presne o Vás hovorím. Mám pred tridsiatkou, posledný vzťah s chlapom, „ktorý taký nie je“, stroskotal pred rokom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

Konzumujem vegetariánske jedlo, lebo najbližšia reštaurácia v okolí je tá bezmäsitá, odsťahovala som sa do inej krajiny, osamostatnila, rozbila úspory, a to všetko preto, lebo mi začalo byť v živote tesno. Neviem, či to poznáte. Ten pocit, keď je Vám detská izba malá, rána po opici hlučné (lebo veď vraj, prečo tak dlho spím – veď lebo 0,7 l vína, 3 pivá a 4 Karpatské horké). Ten pocit, keď si uvedomíte, že ste ako ten mukel chodiaci z práce domov, z domu do krčmy, z krčmy domov a z domu do práce. Vraždiaci stereotyp – hlavne mozgové bunky. Ten pocit, keď sa Vám tri mesiace nechce trhať obočie, veď lebo koho by som v našom malom meste nabalila. Pocit, keď neviete odpovedať mamke, čo bude variť, lebo skrátka neviete. Lebo, fakt neviete. Tak som sa toho zbavila. Mám pred tridsiatkou, žijem v cudzom meste, štáte, medzi cudzími ľuďmi. Chodím z práce domov, z domu do práce ako mukel, ale víno si kupujem v Kauflande.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Život si ale spríjemňujem pozorovaním. No po kom inom, ako po mužoch. Každý deň chodím po cykloceste. Áno, zavadziam cyklistom, lebo veď tu nemám telku, žehličku, kde to ešte bicykel. Ako tak hodím dlhými tmavohnedými vlasmi a očkom po vysokom a zarastenom trénerovi pripravujúcom malé detičky na futbalový tréning, hodí on očkom tiež. Na rozviazanú šnúrku malého ryšavca, brankársku sieť, psie hovno, sfúknutú loptu a blížiace sa mračná. Neviem, prečo si ma nevšimol. Veď som mala čiernu depešácku „koženku“ a červený rúž. Skúšam ďalej. V spomínanej vegetariánskej reštaurácii nás obsluhuje sympatický chalan. Má na ruke kerku a bradu, ale nie je to hipster. Len, pekný chalan. Hodím očkom. Pekný chalan hodí očkom tiež. Na prázdny tanier, plačúce decko, basmati ryžu a stravný lístok. Kontakt tam ale predsa len bol. Povedal mi, že čočka je šošovica. K*rva, vyzerám ako človek, ktorý nevie, čo je čočka? Veď som ju videla na tanieri tej škaredej tety oproti. Na obedy chodievam s kolegyňou. Je to éterická bytosť. Trávim s ňou denne najviac času. Milujem ju vtedy, keď odchádza každý deň o hodinu skôr z práce, lebo má hotovo. A milujem ju aj vtedy, keď o 20.30 hod. zamykám kanceláriu a cez okno vidím tú kopu papierov, ktoré samé od seba do ďalšieho dňa nevzbĺknu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcete pointu toho všetkého? Nie je. Skrátka sa nebudem na byte zhovárať sama so sebou, a preto to píšem Vám nematkám, lebo veď matky nemajú čas čítať o nudnom živote nematiek. Nás to ešte len čaká. Pre mňa to nebude ľahké, lebo milujem pitie kávy s príchuťou cigarety. Áno, žena, nematka, fajčiarka to nemá ľahké. Možno aj preto si ma tí dvaja nevšimli. Lebo zo mňa sálala zúfalosť a nikotín. V živote som ešte vážne nemala „šťastie“ na partnera fajčiara. Nemala som ešte partnera, ktorý by mi ponúkol cigaretu ráno ku káve, k filozofickej debate pri fľaše vína, po sexe či cigaretu len tak v cukrárni, pri pive, v kaviarni, na dvore či u starkej. Nie, sedela som a čakala. Vždy len čakala, kedy už pôjde, aby mu môj dych zaváňajúci dechtom neobťažoval zdravie, aj keď pred chvíľou zjedol zabíjačkový tanier plný bio prasaťa z voľného chovu. Alebo s partiou dopil šestnáste pivo, lebo veď futbal v nefajčiarskej krčme. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cigareta nie je priorita. Je to princíp. Sloboda. Viete, keď je pre Vás úplne prirodzené dať si ju ráno pri káve a premýšľať, čo si oblečiete. Tak ako je preňho prirodzené pustiť si ráno v aute Slovenský rozhlas a počúvať správy, neprepnete mu to na pesničky Mira Jaroša. Skrátka ho rešpektujete. Fajn, trošku pritiahnuté za vlasy porovnávať detského speváckeho boha a finančne náročný zlozvyk. A k tomu ešte zdravie ohrozujúci. S fajčením viete skoncovať, ale čo s partnerom, ktorému bude o chvíľu vadiť, že si lakujete nechty radšej v obývačke ako na balkóne, že si vlasy rozčesávate radšej nad posteľou ako nad umývadlom a počas filmu radšej komentujete naivitu podvedenej ženy nahlas ako v duchu. Pokiaľ prirodzene nevezmú fakt, že fajčíme a nenechajú nás samé zhodnotiť a rozhodnúť sa ináč, tak nech nás ani neoslovia. Aj tak by si časom našli inú. Takú, ktorá nefajčí, nehreší a má mastnú ofinu. Tak sa to stalo aj mne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spočiatku ho moja výstrednosť upútala natoľko, že sa do mňa po mesiaci zamiloval. Po mesiaci randenia. Do človeka sa po mesiaci viete tak klasicky buchnúť. Ale milovať. To si treba zaslúžiť. Získať. Hneď mi to nejako nevoňalo, ale povedala som si, že ak ma berie takú, aká som a prejavuje takéto city, tak som si to zaslúžila. Moja bytosť, kombinácia pováh mojich predkov a hlboké čierne oči. Začalo to naberať rýchle obrátky. Randenie, predstavenie rodičom, rodiny, jeden rok, druhý rok… také rýchle, až sa na jeden celý týždeň ocitol vo Fínsku s hentou s mastnou ofinou. A že mi vraj ukáže more (nikdy som pri ňom nebola). Tým asi myslel more sĺz, len mi to došlo, keď som na to prišla. Je to jeho kolegyňa. Neviem, či sú spolu, ale pribrala. Tak dopadnú ženy, ktoré kradnú druhým partnerov. Stlstnú.

Najlepšie na tom boli výhovorky. Že vraj nevedel, že tam bude aj ona. Nevedel, že bude vo Fínsku. Skúsila som si predstaviť tú srandu. Sedím s kolegom v jednej firme. Obaja ideme na pracovnú cestu. Rovnaký štát, rovnaké mesto, rovnaký hotel. Ale nevieme o sebe a náhodne sa stretneme po troch dňoch na chodbe. Neskôr som si skúsila predstaviť, akú mienku mal o mojej inteligencii. Prvú vec, ktorú som si všimla bola, že o nej povedal, že „scupitala dole schodmi“. Scupitala. To mi prišlo, že sa mu asi páči. Keď niekto príde a zbehne dole schodmi, tak je to v poriadku. Ale kto cupitá? Druhá vec bola jej foto z Fínska na sociálnej sieti.

A viete, čo mi povedal, keď som sa ho opýtala, čo sa mu na nej páči? Že sa prežehnáva pred jedlom. Predstavila som si svoju povahu, čiernu „koženku“, červený rúž, cigarety, víno. A asi pochopil, že vražedná kombinácia celej mojej bytosti ho len vzrušila a pomýlil si dojmy a pojmy.

Ten predtým bol tiež nefajčiar. Tiež som sa musela potajomky ukrývať. Viete, čo som robievala? Chodievala som sa prejsť na Hlavnú stanicu v Bratislave. MHD-čkou z Petržalky. Tam som si zafajčila, poobzerala bezdomovcov a šla späť. Všetko preto, aby ma necítil. Inokedy som chcela urobiť na byte „generálku“, tak som ho poslala pracovať do kaviarne, aby som ho nerušila. Samozrejme, so zámienkou „bež môj, nech nemusím cmotariť na železničnej“. Ten mal tiež kamarátku. Raz, keď som šla prať, našla som v bubne práčky dámske kotníkové ponožky s elegantnou mašličkou. Nepatrili mi. Tvrdil mi, že sú maminine. Mamina s nohou č. 40 si kupuje elegantné ponožky s č. 36. Povedala som si v poriadku. Škoda tej garsónky. Boli tam len vchodové dvere a dvere do kúpelne. Nemala som si s čím buchnúť.

Tak, ako v prvom, tak aj v druhom prípade som si to skúsila nechať vysvetliť. Posledná šanca úprimne priznať chybu. Zapieranie, hnev, krik, že to nie je pravda. Vravím si, veď nie som kat. Len, keď mali gule na to, aby si priviedli a pretiahli inú, tak prečo nemajú gule povedať mi to do očí. Veď tá guráž by sa predsa nemala stratiť. To, čo napíšem je možno sci-fi, ale vážne ma zaujímalo, čo bola chyba. Namiesto rozbitých tanierov z IKEA a vyhodeného oblečenia zo vstavanej skrine, som skrátka chcela vedieť, čo bolo na mne na hovno, že toho boli schopní. Či som pre nich robila málo, naopak, možno som toho robila priveľa. Nedozvedela som sa to. Lebo podľa nich som si to všetko namýšľala.

Celý tento monológ slobodnej ženy možno vyznieva ako utópia. Pravdou však je, že je to všetko prirodzene znesiteľné. Otočím mincu a pozriem sa na život z opačnej strany. Mladá, slobodná, sčítaná, budujúca si kariéru, samostatne bývajúca (a čo, že nemám balkón). O víno sa s nikým nedelím, cigaretový dym tiež nikomu nevadí. Spievam nahlas a nechty si lakujem pri sledovaní filmu. V obývačke. A komentujem filmy nahlas. Všetky. Sama pre seba. A viete čo? Je to v poriadku, lebo taká som. A rozhodne iná nebudem. A nechcem byť.

Idem fajčiť. 

Eliška Kowalski

Eliška Kowalski

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sama sebou. Nie je v mojej povahe sa pretvarovať a hanbiť. Hreším a fajčím. Možno aj to je dovodom, prečo som single. Nie je to podľa mňa zlý dovod. Niekto kradne, vraždí a znásilňuje a preto nikoho nemá. Ja len hreším a fajčím. A mám rada víno. Som skrátka sama sebou. Sarkastická a občas drzá. Tak fajn, často. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu